Chceš sa naučiť na snowboarde? V tomto článku sa dozvieš, či je lepšie vziať si na pomoc inštruktora, ako sa vyhnúť základným chybám a prečo treba dávať pozor na ruky.
Môže sa lyžiar naučiť za víkend jazdiť na snowboarde? Túto otázku si kladú mnohí lyžiari. Mne sa to nepodarilo, a preto som poprosila o radu odborníčku, lyžiarsku a snowboardovú inštruktorku Lucindu Svátkovú, ktorá okomentovala moje chyby a poradila, ako na to, aby som bola nabudúce úspešnejšia.
Rozhodla som sa, že sa zapojím do dnes už masového prúdu zábavy a stanem sa snowboarďačkou. Lyžujem odmalička, a preto som (teraz už viem, že mylne) predpokladala, že mi to pôjde samo, a tak za inštruktora zbytočne utrácať nebudem.
❶ Prvýkrát na doske
Do lyžiarskeho areálu som vyrazila s kamarátkou lyžiarkou s tým, že výbavu si požičiam v požičovni. To išlo celkom ľahko. Nahlásila som veľkosť topánok, svoju výšku a po pravde som sa priznala, že som začiatočník. Zľahka som zaváhala len pri otázke, na ktorú nohu jazdím. Ako pravák som opáčila, že na pravú a po zaplatení požičovného už som mala v rukách snowboard a snowboardové topánky. Prvého cieľa sa mi teda podarilo dosiahnuť rýchlo a bez problémov. Stuhla som však vzápätí, keď mi došlo, že sa najskôr musím dostať hore na svah. Areál, ktorý sme si vybrali, sa bohužiaľ nepýšil žiadnou lanovkou, takže mi ostávala na výber kotva alebo poma. Vybrala som si pomu. To som nemala robiť. Snažila som sa najskôr okukať štýl ostatných – niekto jazdil hore s jednou nohou odopnutou, iní ich mali zapnuté do viazania obe. Pripadalo mi, že keď mám udržať rovnováhu, noha, o ktorú sa budem môcť oprieť, mi jedine pomôže. Nepomohla! Ani s pomocou vlekárov sa mi nepodarilo zostať zavesená na tyči dlhšie než pár sekúnd. Doska mi išla na jednu stranu a poma na druhú. Premýšľala som, či sa radšej nevydať na vrchol zjazdovky pešo, ale kamarátka ma presvedčila, nech to s ňou skúsim na kotve. Nakoniec som to naozaj zvládla. S tým, že som sa kŕčovito držala Lenky, som vycestovala až do polovice zjazdovky.
Čo som urobila zle?
Lucinda Svátková: Zájsť pre začiatok do požičovne je dobrá voľba, keďže ešte neviete, či vás snowboarding bude naozaj baviť. Až potom by som uvažovala o kúpe vlastnej výbavy. Prvé sú na rade topánky – tie by mali padnúť a musíte im veriť, že aj keď sa časom položíte do poriadneho carvingového oblúka, podržia vás. Viazaní a snowboardov je široká ponuka, preto si rozmyslite, na aký účel chcete snowboard používať, či vás viac láka jazda v prašane, v snowparku alebo rýchly rezaný oblúk na zjazdovke. Je lepšie sa poradiť v špecializovanej predajni. Na internete môžete hľadať až vo chvíli, keď už máte potuchy , čo znamenajú pojmy ako triaxál, twintip, rocker, sidewall a podobne.
To, na akú nohu sa vám bude lepšie jazdiť, spoznáte jednoducho. Je to tá, ktorú dávate dopredu, keď sa skĺznete po ľade. Osobne si myslím, že najlepšie je zaobstarať si hneď od začiatku twintip snowboard, ktorý má tip (špičku) aj tail (pätku) rovnako dlhé a viazanie si nastaviť takzvane „na káčera“, teda obe viazanie v uhle +10 až +15 ďalej od seba do strán.
A výber strediska? Ideálne je stredisko s lanovkou. Lenže tých, v ktorých vedie lanovka k miernemu a dostatočne širokému svahu vhodnému pre výučbu, je v SR alebo ČR naozaj málo. Začneme preto tým, že kým sa nenaučíme dosku dostatočne ovládať na rovine a zastaviť zosúvaním v miernom kopci , šliapeme so snowboardom v podpazuší na kopec pešo. Až keď som si istá, že precízne ovládam „kolobežku“, kedy mám zadnú nohu vonku z viazania a odrážam sa s ňou po rovine a pri jazde dole z veľmi mierneho kopca s dojazdom na rovinu ju mám položenú pred viazaním, odporúčam vyskúšať kotvu. Najlepšie vedľa lyžiara alebo skúseného snowboardistu, ktorý vás doslova podrží. Pri jazde na vleku je nutné preniesť viac váhy na prednú nohu, byť uvoľnená a mať rovný chrbát.
❷ Prvý a posledný oblúčik
Dobrá nálada z toho, že som vycestovala aspoň do polovice svahu, ma rýchlo prešla. „Ako sa teraz dostanem dole!“ V sede som si zapla viazanie aj na druhú nohu a pokúsila sa vstať. Gravitácia zafungovala okamžite a ja si sadla zase na zadok. Druhý pokus už bol o niečo lepší. Stála som s doskou naprieč svahu a pomaly sa posúvala dole. „To by šlo“, v duchu som si oddýchla, „a teraz by som sa mala pokúsiť zatočiť.“ Lenže keď som sa skúsila rozbehnúť tak, aby som nehranila a špička dosky mierila aspoň čiastočne po svahu, snowboard sa mi rozbehol tak, že som si musela zase radšej sadnúť. Ani by ste neverili, ako sa na snowboarde zle zdvíha zo zeme. Väčšinou sa mi to podarilo až na druhýkrát alebo tretíkrát. Prekvapivo pri tom viac než zadok dostávali zabrať ruky. Pripadala som si, akoby som hodinu dvíhala činky.
[[ots-media id=4881]]
Po niekoľkých márnych pokusoch o oblúčik, množstvu pádov a jednej kolízii s lyžiarom, sa mi nakoniec skoro pri vleku podarilo zatočiť. Bola som tak odretá a premočená, že som to vzdala a išla radšej na varené víno. Verila som, že sa mi na druhý deň bude dariť lepšie.
Čo som urobila zle?
Lucinda Svátková: Je dôležité nechcieť všetko hneď. Výsledky na kopci sa dostavia tým rýchlejšie, čím pomalšie budete postupovať na rovinke a miernom svahu. Než si vôbec snowboard nasadíte, vyskúšajte si pády, aby nedošlo k zraneniu, nikdy nepadajte na zápästie, vždy na kolená a na zadok. Potom si upnite prednú nohu do viazania a skúste kolobežku, otáčanie sa so snowboardom, chôdzu do kopca s jednou nohou upnutou, priamy zjazd do roviny a podobne. Potom príde zosúvanie z mierneho svahu – najskôr backside (po zadnej hrane), potom frontside (na prednej hrane čelom ku kopci), váhu je nutné držať na oboch nohách rovnako a pamätajte na dôležité pravidlo – mať stále rovný chrbát. Keď zvládnete aj toto, môžete začať so zosúvaním do strán . Až si budete myslieť, že už to zvládate precízne na obe strany, odporúčam vyskúšať vlek. U oblúkov je treba držať váhu viac na prednej nohe a mať opäť rovný chrbát. Hlavne sa netreba zľaknúť toho, že oblúk nedotočím a za pomoci miernej rotácie hornej polovice tela a prenášania váhy v kolenách ho vyjsť až do konca.
❸ Pýcha predchádza pád
Po bezsennej noci v hoteli, keď ma všetko bolelo, som sa ráno premohla a nasadila snowboard znova. Na kotve mi to druhý deň išlo oveľa lepšie. Navyše sa mi hneď na začiatku podarilo urobiť oblúk. Aj keď som sa do neho silou natlačila celým telom a rovnováhu som sa snažila vyrovnávať rukami. Problém bol, že po „úspešnom“ zvládnutí jedného oblúka by mal nasledovať druhý, čo sa nestalo. Pri pokuse otočiť sa na druhú stranu som neustále padala, a pri tých oblúkoch, ktoré som ako-tak zvládala, som sa vždy otočila až do zastavenia . Ale po pár jazdách (respektíve gúľania sa po zjazdovke) som prišla sama aj na druhý oblúk. Iba som k tomu potrebovala ideálne podmienky – nikde mi nikto nesmel prekážať, musela som mať trochu rýchlosť a nemohli na mňa čakať žiadne bubny. Aj keď išlo všetko tak, ako by som si predstavovala, aj tak mi väčšinou doska nejako zahranila, alebo pošmykla a ja som sa zase váľala v snehu.
Zlatým klincom dňa sa ale stala posledná jazda. Pri páde som si totiž pod zadok strčila ruku. Len to prasklo a už som len sedela a pozerala sa na červené a opuchnuté zápästie. Chladenie snehom nepomáhalo, ruka ma bolela ako blázon. Zachránila ma kamarátka, ktorá na parkovisko došla s mojou doskou a ja som sa za ňou vliekla opatrne pešo. Výbavu vrátila a odviezla ma do nemocnice. Diagnóza bola jednoznačná – zlomenina. Víkend sa teda naozaj vydaril. Domov som prišla so sadrou a na snowboarde jazdiť stále neviem.
Čo som urobila zle ?
Lucinda Svátková: Ako som už spomínala, najskôr je nutné si pády skúsiť nanečisto a snažiť sa zafixovať si, že nesmiem padať na zápästie. Podľa popisu sú mi úplne jasné chyby, ktoré som už spomínala. Rozhodia vás bubny, pretože dôjde k nečakanému zahraneniu a k začiatočníkmi obľúbenému predklonu. Opäť pripomínam, že rovný chrbát sú základom úspechu, mám potom pružnejšie kolená a lepšiu stabilitu.
Čo sa týka bezpečnostnej výbavy, prilba by mala byť povinnosťou ako pre začiatočníka, tak pre skúseného jazdca. Chránič chrbtice a rukavice s výstužou nie sú na škodu. Ak ich vlastníte, používajte ich, ak nie, radšej zainvestujte do naozaj kvalitných rukavíc, ktoré nepremoknú, pretože prvé dni na snowboarde strávite väčšinu času s rukami v snehu.
Ako vidno, za víkend sa úplný začiatočník sám robiť oblúky naučiť nemôže. V jeho silách je tak akurát na snowboarde stať, nanajvýš zošmýkať sa pomaly po svahu dolu. Takže je určite lepšie si vziať na prvýkrát inštruktora, už len kvôli tomu, aby ste sa nenaučili jazdiť s chybami, ktorých sa budete neskôr ťažko zbavovať.